Zamysleli ste sa nad tým, prečo má u niektorých ľudí covid nákaza ľahký, až dokonca nepostrehnuteľný priebeh, avšak určité percento populácie je vystavené tomu najťažšiemu priebehu? Uvažovali ste, prečo mnohí z toho vyviaznu bez ujmy, niektorí musia ísť do nemocnice a niektorí zomrú? Prečo je to tak a čo v každom z nás predstavuje spúšťací moment najťažšieho priebehu nákazy? Keby sme totiž toto poznali a mohli proti tomu podniknúť zodpovedajúce opatrenia, mohli by sme znížiť počet ľudí hospitalizovaných v nemocniciach. A čo je najdôležitejšie, predovšetkým počet ľudí, ktorí nákaze podľahnú. Takýto spúšťací moment musí existovať a aj existuje, a my si o ňom povedzme niečo viac.
Tento spúšťací mechanizmus je duševný! Je to duševné a celkom špecifické vnútorné rozpoloženie, alebo vnútorný stav v akom sa niektorí ľudia nachádzajú. A práve tento ich vnútorný stav, čiže ich osobitý spôsob vnímania a videnia reality je tým, čo predstavuje určitú živnú pôdu, o ktorú sa nákaza zachytí, pevne sa v nej zakorení, vyrastie a nakoniec prinesie svoje plody v podobe ťažkého priebehu choroby.
Náš spôsob myslenia a vnútorného naladenia teda prestavuje istý druh pôdy, ktorá je konfrontovaná s realitou koronavírusovej nákazy. V určitej, pre toto semeno vírusu nevhodnej vnútornej pôde jednoducho nedostane príležitosť vyrásť a časom v nej zahynie. Avšak v inej, vhodnej pôde nájde pripravené vynikajúce podmienky pre svoj rast, a preto v nej vyrastie, rozvinie sa a nakoniec môže spôsobiť aj smrť.
Ľudia ale žiaľ nevedia, že ide o princíp, na akom funguje prevažná väčšina chorôb. Choroby majú svoje duševné príčiny. Ide o už zmienené, špecifické vnútorné duševné naladenie človeka. Ono predstavuje vhodnú pôdu pre rozvinutie takej alebo onakej choroby.
Kto sa hlbšie zaujíma o veci duchovné vie o tejto skutočnej a najhlbšej vnútornej príčinnosti. Preto pri liečení choroby postupuje tak, že ako každý iný človek lieči svoje telo, to znamená že ide k lekárovi, alebo sa pokúsi o nejaké alternatívne liečenie.
Zároveň však vie, že každá choroba je len vonkajšou manifestáciou skrytého, vnútorného stavu disharmónie. Vie, že každá naša choroba je len dôsledkom tejto vnútornej príčiny, a ak sa chceme naozaj vyliečiť, musíme sa liečiť komplexne. To znamená, že musíme liečiť ako telo, tak i dušu! Musíme teda na jednej stráne riešiť vonkajšie dôsledky, čiže našu chorobu, a to prostredníctvom oficiálnej alebo alternatívnej medecíny, avšak na druhej strane musíme zároveň riešiť skryté, vnútorné, duchovné príčiny, a to prostredníctvom zmeny nášho myslenia a našich vnútorných postojov.
Toto je komplexný a správny prístup k liečeniu, a každý kto má oň záujem, môže v súčasnosti na internete veľmi ľahko nájsť rôzne zdroje, objasňujúce duchovné príčiny chorôb. A to jednoducho tak, že si toto slovné spojenie dá do vyhľadávača. Tak môže zistiť, čím sa on osobne odkláňa od harmónie a akým spôsobom sa má popri telesnej liečbe svojej choroby duševne meniť, aby znovu dosiahol stratenú vnútornú harmóniu.
No a po tomto nevyhnutnom úvode sa už dostávame k našej téme, a to k najťažšiemu priebehu koronavírusovej nákazy, zasahujúcej pľúca. Preto sa teraz bližšie pozrime na skryté, vnútorné, duševné príčiny chorôb, prejavujúce sa ochorením, ba až zlyhaním pľúc. Pozrime sa na to, aký celkom konkrétny nesprávny vnútorný stav dáva vzniknúť tomuto typu chorôb, a pozrime sa i na to, akým spôsobom sa máme vnútorne naladiť a preladiť, aby sme vnútornú príčinu pľúcnych chorôb v sebe eliminovali.
Špecifikom vnútorného života ľudí, náchylných k zápalu pľúc je neprimerané, príliš dlho trvajúce hromadenie niečoho negatívneho. Môže ísť o zúfalstvo, únavu a strach zo života, alebo o citové rany, ktorým nie je dovolené aby sa zahojili. Môže ísť o pocity neschopnosti, nezvládania situácií a beznádeje. Môže ísť o pocit, že si človek nezaslúži žiť naplno, pretože pľúca predstavujú schopnosť prijímať život. Alebo môže ísť tiež o podvedomú snahu obmedzovať slobodnú vôľu iných, čiže o snahu nenechať druhých dýchať.
Akým, spôsobom, alebo akým vnútorným naladením tento negatívny stav napraviť?
Mali by sme sa snažiť dať svojmu životu "šťavu". Mali by sme sa zbaviť upätosti a obáv, že niečo urobíme zle. Mali by sme začať žiť naplno a radostne prežívať všetko, čo nám život ponúka. Mali by sme celý svoj život prijímať s radosťou a láskou. Mali by sme odpustiť.
Tieto dôležité informácie by mali poznať a hlboko si uvedomiť ľudia s komplikovaným priebehom nákazy, ale samozrejme aj ľudia úplne zdraví. A to preto, aby sa dokázali vnútorne správne naladiť, a tým eliminovať duševnú príčinu, vytvárajúcu možnosť vzniku najťažších pľúcnych komplikácií prostredníctvom koronavírusovej nákazy. Môžeme sa im totiž vyhnúť, ak si dokážeme tieto veci včas uvedomiť a vnútorne na sebe zapracovať. A to všetko samozrejme popri normálnej liečbe na koronavírus. Takýto je správny komplexný prístup, ktorý zvyšuje možnosť úspešného uzdravenia. Ale zvlášť treba podotknúť, že rozhodne najlepšia zo všetkého je prevencia.
Tieto zásadné skutočnosti nie sú ale ani zďaleka všetko, čo by mali ľudia vedieť a čo by si mali uvedomiť, pretože tieto skutočnosti majú aj svoje ďalšie presahy. Presahy, spočívajúce v pochopení, že nie len choroby, ale všetko vonkajšie dianie okolo nás má svoje skryté, vnútorné duchovné príčiny.
A to znamená, že aj to, čo v súčasnosti prežívame v podobe pandémie musí mať nejakú svoju hlbokú vnútornú príčinu, na základe ktorej sme boli všetci uvrhnutí do neuveriteľnej neslobody a do najrozličnejších obmedzení. To všetko prežívame preto, lebo presne tak, ako sa my dnes cítime neslobodní a obmedzovaní, sa už dlhšiu dobu cíti náš duch. My ľudia sme totiž bytosti ducha, avšak existenciu ducha a jeho potreby dlhodobo ignorujeme. Svojho ducha sme vo svojom vnútri uvrhli do väzenia a do neslobody, a nedoprajeme mu sa rozvíjať, pretože sme sa jednostranne zamerali len na matériu a na napĺňanie svojich materiálnych potrieb. Nič iné nás nezaujímalo. Nezaujímal nás náš duch, uväznený a zabudnutý kdesi v zastrčenom kúte nášho vnútra. Nezaujímala nás jeho nesloboda, v ktorej chradne a trpí.
A tento dlhodobý chorobný stav materialistického ľudstva sa podobne, ako pri každej chorobe, napokon prejavil aj navonok. A tak sa nesloboda nášho ducha, uväzneného za mrežami našich nekončiacich materiálnych prianí nakoniec transformovala do vonkajšej reality tak, že sa my sami stávame neslobodní a obmedzovaní. Transformovala sa do reality, v ktorej sme my sami zbavení slobody a uvrhnutí do väzenia rovnako, ako sme to urobili a stále robíme vlastnému duchu.
Nikdy nerobte iným to, čo nechcete, aby iní robili vám!
Nikdy nezotročujme a neväznime vlastného ducha, pretože potom budeme aj my sami väznení a zotročení! Nikdy neupierajme slobodu a slobodný rozvoj vlastnému duchu, pretože potom budeme aj my sami zbavení slobody! Nikdy neobmedzujme a neutláčajme vlastného ducha, pretože potom budeme aj my sami utláčaní a obmedzovaní!
Ale pretože ľudia na toto všetko nedbali, pretože upierali slobodný rozvoj a slobodu vlastnému duchu, pretože ho utláčali a obmedzovali, prišlo na nich niečo, čo ich samotných pripravilo o slobodu a slobodný rozvoj, a čo ich samotných utláča a obmedzuje.
V súčasnosti preto navonok prežívame presne to, čo sme si vnútorne zasiali. A zvíťaziť nad pandémiou sa nám zatiaľ nedarí preto, lebo popri všetkých tých testovaniach a očkovaniach nikoho ani len nenapadne riešiť súbežne s nimi aj skrytú, duchovnú príčinu daného stavu. A ak aj časom prostredníctvom očkovania potlačíme pandémiu, avšak bez pochopenia a odstránenia skutočných, vnútorných príčin tohto stavu, to vnútorne neriešené a nevyriešené časom prepukne ešte silnejším a zdrvujúcejším spôsobom.
V súčasnosti totiž žijeme v prelomovej dobe, ktorá nás bude tlačiť k duchovnej slobode. A my buď začneme konečne hľadieť na potreby nášho ducha, alebo ho budeme chcieť aj naďalej držať v neslobode, za čo však dopadne nevídaná nesloboda na nás samotných. A dopadne na nás až tak, že nás úplne zotročí a možno napokon aj zahubí.
Čo je to teda sloboda ducha a čo znamená?
Je to vrúcnosť citu, postavená nad chladnú rozumovú racionalitu.
Je to spravodlivosť, láska, úcta a dobro, prejavované voči každému človeku bez rozdielu.
Je to čistota a ušľachtilosť mysle i tela.
Je to ohľaduplnosť a súcit s ľuďmi i s prírodou.
Je to skromnosť, jednoduchosť a materiálna nenáročnosť.
Je to poznanie a naplňovanie skutočného duchovného zmyslu nášho bytia, ktorým je návrat do duchovnej ríše, nachádzajúcej sa v blízkosti Stvoriteľa.
Je to snaha pomáhať ľuďom a myslieť na iných viac, ako na seba.
Je to snaha poznávať a naplňovať Vôľu Stvoriteľa, čo je prejavom pravej lásky k Nemu.
Toto všetko je prejavom slobody ducha, ktorá je v súčasnosti od nás všetkých vyžadovaná, pretože len ona jediná má schopnosť vyliečiť dnešný chorý svet a dať mu pravú slobodu.
M.Š.
2024 ©