Rovnoramenný kríž Pravdy už prestáva byť len nejakým imaginárnym symbolom, ale to čo predstavuje, začína reálne dopadať na ľudstvo v podobe celkom konkrétneho diania a celkom konkrétnych udalostí. V podobe úderov, ktoré nás všetkých budú biť, vychovávať a bolestivo smerovať k Pravde už aj tu na zemi. Na zemi, ktorá sa doposiaľ Pravde vyhýbala, avšak teraz na ňu táto ľudstvom ignorovaná Pravda dopadne svojou plnou váhou.
Kríž Pravdy! Čo predstavuje a čo znamená? Nie je to len nejaký symbol, ale je to vyjadrenie Pravdy. Je to vyjadrenie Pravdy v jej dvoch kľúčových, vzájomne sa krížiacich princípoch. V princípe Spravodlivosti a v princípe Lásky.
Princíp Spravodlivosti je vyjadrený zvislým ramenom kríža. Zvislým ramenom, ako výkričníkom, ako mečom a ako dôraznou a nekompromisnou výzvou k dobru, spravodlivosti, láske, ohľaduplnosti, čistote, ušľachtilosti a úcte k ľuďom, k Stvoriteľovi a k jeho stvoreniu. Zvislé rameno je dôrazným upozornením, že jedine v tomto spočíva skutočné dobro, a že jedine toto majú byť základné hodnoty života všetkých vedomých bytostí v Pánovom stvorení.
Zvislé rameno rovnoramenného kríža, vyjadrujúce Spravodlivosť je mečom, ktorého poslaním je vynútiť to správne a chcené hoci aj prísnym, drsným a nekompromisným spôsobom. S odhodlaním odsúdiť a zahubiť čo je nesprávne, pokrivené, falošne, ľahostajné a protichodne stojace voči pravým hodnotám vo stvorení. A tento meč a táto Spravodlivosť napokon dosiahnu svojho cieľa, definitívne zvíťazia, na hlavu porazia a napokon odstránia zo zeme i z celého stvorenia všetko to, čo sa akýmkoľvek spôsobom odvažovalo stavať voči pravým hodnotám.
Lebo po určitom čase milosti, v ktorom bolo dopriate žiť na úrodnom poli našej zeme a nášho stvorenia vzájomne bez rozdielu dobrému a zlému, príde raz, ako je napísané, čas žatvy. Ľudské duše na zemi budú zožaté železným kosákom a všetky naozaj hodnotné budú zhromaždené v Pánových sýpkach. A všetky duše, ktoré sa z akéhokoľvek dôvodu priečili pravým hodnotám a ignorovali ich, budú spálené v ohni.
A tento čas sa približuje! Tento čas sa začína napĺňať v ramene meča Božej Spravodlivosti! Zúčtovanie sa nezadržateľne blíži k zemi, aby bol na nej konečne urobený poriadok. Aby to hodnotné a k pravým hodnotám usilujúce bolo oslobodené od ťaživého tlaku všetkého, čo je voči týmto hodnotám protichodné a ľahostajné.
A hoci čas zúčtovania nadchádza, tomu zlému bolo darované dostatok času na to, aby poznalo svoju falošnú cestu, aby prehliadlo a pochopilo svoj omyl, a aby sa obrátilo k dobrému. Ale tento čas milosti končí! Končí lehota milostiplného čakania obratu zlého k dobrému! Ľudia už majú byť v tomto smere hotoví! A meč Spravodlivosti Pána prichádza, aby oddelil to hodnotné od toho nehodnotného! Aby oddelil múdre panny od panien nemúdrych. Aby súdil a odsúdil burinu a plevy k večnému ohňu, a aby zhromaždil zrelú pšenicu do Pánových sýpok. Aby tak učinil so všetkou razantnosťou a nekompromisnou prísnosťou.
Zo týchto skutočností vanie strach a úzkosť, ale ony budú zmiernené Láskou! Budú zmiernené horizontálnym ramenom kríža, predstavujúcim Božiu Lásku. A táto Láska akoby škrtala princíp nekompromisnej prísnosti Božej Spravodlivosti. Akoby ho do určitej miery negovala vo svojej prirodzenej snahe ochraňovať a pomáhať. Lebo Láska bude vždy Láskou, a preto bude zmierňovať ťažké dni, ktoré na ľudstvo prichádzajú. Tým bude činiť nekompromisnú prísnosť Pánovej Spravodlivosti znesiteľnejšou, pretože bez Lásky Pána by nikto z nás nemohol obstáť pred jeho Spravodlivosťou.
Ľudstvo očakáva druhý príchod Krista, ale Kristus predsa svojho času povedal, že neprišiel ľudstvo súdiť a odsúdiť, ale spasiť. Keď hovoril o súde, hovoril vždy o Synovi Človeka. Hovoril o ňom v tretej osobe, teda nie ako o sebe samom, ale o niekom inom. Kristus totiž nie je a nemôže byť sudcom, pretože súdiť a odsúdiť nie je v povahe Lásky. V povahe Láske je len milovať, pomáhať a ochraňovať. O Ježišovi sa predsa jasne píše, že „nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nedohasí“, čo je vyjadrením miernosti jeho osobnosti, stojacej na princípe Lásky.
Súdiť príde niekto iný! Ten, kto to má v povahe! Ten, kto je Spravodlivou prísnosťou! Kto je to?
Ježiš povedal: „Kto by zhrešil voči Synovi Božiemu, odpustí sa mu“, čím len opäť potvrdil miernosť svojej povahy, vyplývajúcej z princípu Lásky. Ale pokračoval ďalej a riekol: „Kto by ale zhrešil voči Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto, ani v budúcom veku“.
To je teda niekto, kto so sebou nenechá zametať, ale naopak, on sám zametie s celým ľudstvom! Je to Duch Svätý, prehrešky voči ktorému nebudú odpustené! On je tým, z ktorého „úst bude vychádzať ostrý meč Božieho Slova, aby ním bil národy zeme“ tak, ako sa to píše v Apokalypse. On je tým, kto bude „šliapať vinný lis hnevu vševládneho Boha“. On to má v povahe, lebo on je Spravodlivosťou! On, Duch Svätý, prichádzajúci k súdu, je zvislým ramenom meča Pánovej Spravodlivosti v rovnoramennom kríži Pravdy.
Láska Pána, reprezentovaná Kristom, bude vždy pomáhajúcou, podporujúcou a ochraňujúcou, pretože zo svojej vlastnej povahy ani nemôže byť inou. A táto Láska tak, ako zmierňuje a preškrtáva princíp Spravodlivosti v rovnoramennom kríži Pravdy, bude zmierňovať pôsobenie nekompromisného, súdiaceho a nič neodpúšťajúceho, zvislého ramena Spravodlivosti Ducha Svätého.
Toto je dianie, ktoré sa k nám blíži. Týmto spôsobom, v znamení rovnoramenného kríža, bude váha Pravdy dopadať na ľudstvo a bude sa na ňom napĺňať.
Ale ako som už písal v jednom zo svojich predchádzajúcich článkov, Stvoriteľ neuskutočňuje tieto veci sám osobne, ale uskutočňuje ich prostredníctvom hierarchie svojich služobníkov. Tak, ako kedysi nerozdelil Červené more pred Izraelitmi, aby ním mohli prejsť suchou nohou Stvoriteľ osobne, ale urobil tak Vládca vodného živlu na Stvoriteľov príkaz, rovnako bude i dopad rovnoramenného kríža na ľudstvo uskutočňovaný jeho dvomi vernými služobníkmi. Na jednej strane Hrdinským a Víťazným Bojovníkom, ktorý bude pôsobiť v princípe Pánovej Spravodlivosti, a na druhej strane vznešenou Ochránkyňou domova, vlasti, harmónie a všetkého slabšieho, ktorá bude pôsobiť v princípe Pánovej Lásky, a ktorá bude v určitom zmysle stáť proti nekompromisne zdrvujúcemu pôsobeniu Víťazného Bojovníka. Jej pomoc v nadchádzajúcom dianí však budú môcť obdržať jediné ľudia, stojaci na pozíciách dobra, lásky, spravodlivosti, ušľachtilosti a úcty k ľuďom, k Stvoriteľovi i k jeho stvoreniu. Im pomôže, ich ochráni a ich podporí. Ale proti všetkým, ktorí na týchto princípoch stáť nebudú, sa neľútostne obráti ešte aj ona sama.
Vládca Slnka bude spaľovať zem svojimi lúčmi! Vládca vodného živlu bude tiesniť svet stúpajúcimi vodami, prívalovými dažďami a potopami. Vládca ohňa rozpúta obrovské ničivé požiare. Vládca vetra bude pustošiť svet orkánmi, hurikánmi a veternými smršťami. Správcovia pozemskej pôdy sa obrátia proti ľuďom a nedovolia jej viac darovať úrodu pod tlakom chemického znásilňovania tak, ako to robí dnešné extenzívne poľnohospodárstvo. Celá príroda sa obráti proti ľudstvu, pretože ľudstvo už dlhodobo stojí proti prírode i proti Bohu. A Hrdinský Bojovník bude bojovať za víťazstvo dobra a Svetla na zemi s takou razantnosťou, že nebude dbať o to, či to vôbec ľudstvo dokáže prežiť, pretože takýto príkaz dostal od Ducha Svätého, držiteľa meča Božej Spravodlivosti. Od Ducha Svätého, ktorý tak ako je napísané, nič neodpúšťa, ale prináša ľudstvu i každému jednotlivému človeku spravodlivý účet za to, ako doteraz žil. Duch Svätý prichádza, aby s poverenia moci Božej súdil svet!
A proti tomuto všetkému, čo ako spravodlivá odplata dopadá na ľudstvo za to, ako doteraz žilo, ako doteraz myslelo a aké hodnoty doteraz uznávalo, bude stáť pôsobenie Ochránkyne harmónie a všetkého slabšieho, pôsobiacej v lúči Pánovej Lásky. Jej pomoci a ochrany sa však môžu dočkať iba tí, ktorí si to svojim príklonom k pravým hodnotám zaslúžia, a tým sa stanu hodnými pomáhajúcej Lásky Najvyššieho. Tí budú ochránení a nič zlého sa im nestane.
Takéto mocné dianie sa v súčasnosti odvíja nad našimi hlavami a pomaly sa dostáva až bezprostredne ku nám A pozemský človek stojí pred ním krehký, maličký a zraniteľný. Stojí v ňom každý z nás sám za seba v nahote svoje duše taký, aký naozaj je. A podľa toho, akí vnútorne ale aj navonok naozaj sme, podľa toho to s nami dopadne. Ak sa budeme opierať o pravé hodnoty, o ne sa usilovať a k ním sa utiekať, dopadne to s nami dobre. Ustojíme to a budeme môcť začať žiť úplne novú kvalitu bytia vo stvorení.
Ak sa ale nebudeme usilovať o pravé hodnoty a ak budeme k ním ľahostajní, nedopadne to s nami dobre. Neustojíme to a naše vedomé „ja“ bude navždy rozomleté na prach, pretože sa ukázalo byť falošným, a preto nepotrebným kameňom pre novú, požehnanú výstavbu vo stvorení.
O tom, či sa staneme kameňom potrebným alebo nepotrebným, rozhoduje práve v tejto chvíli každý sám za seba.
M.Š.
2024 ©