Duša človeka sa často podobá opevnenej hradbe s tromi bránami. Keď chceme do nej vstúpiť - teda keď si chceme s dotyčným človekom vytvoriť priateľský medziľudský vzťah, musíme každú bránu otvoriť zodpovedajúcim zlatým kľúčom. Kde však tieto kľúče možno nájsť a čo vyjadrujú? Odpoveď nie je zložitá. Nachádzajú sa v hĺbke našich duší, a sú nimi duchovné schopnosti, ktoré nám boli prepožičané na životnú cestu.
Prvá brána
Len plné zohľadnenie reality v akejkoľvek oblasti života umožňuje dosahovať reálne ciele.
Kľúčom od prvej brány je preto schopnosť prijať človeka takého, aký v danom okamihu je, a nie aký by mal byť podľa našich ideálnych predstáv. Je to podobné ako s rastlinkou, ktorú nám chce niekto darovať. Ak by sme ju neprijali len preto, že snáď ešte nekvitne, ochudobníme sa o krásu, ktorá v nej čaká ukrytá na rozvinutie. Ale čo sa stane, keď ju s láskou prijmeme v jej súčasnej podobe a budeme sa o ňu starať tak, aby prospievala? Sama neskôr vykvitne, prinášajúc nám do duše radosť a posilu.
Podobný rastlinke je neraz aj človek, s ktorým sa stretávame. Spočiatku možno nenapĺňa naše predstavy, teda "nekvitne", a to v nás môže vyvolávať pocit sklamania. Ak ho však dokážeme prijať s vedomím nastávajúceho vývoja, ktorý máme všetci pred sebou, náhle sa po čase všetko preformuje a my prežívame kvitnúcu jar vzájomného vzťahu.
Druhá brána
Kľúčom od druhej brány je schopnosť umožniť človeku slobodne sa vyjadriť, najlepšie bez predchádzajúceho ovplyvňovania.
Človek sa neraz podobá čaši plnej starého vína, ktorá musí byť najskôr vyprázdnená, ak má byť naplnená čerstvým. Čo to znamená? Plná čaša starého vína symbolizuje množstvo myšlienok a slov, ktoré musí človek pod vplyvom svojej povahy, nálady či temperamentu vyjadriť ešte predtým, ako bude môcť prijímať nové poznatky zo studnice našej duše. Až potom, keď sa vyjadrí a bude uspokojený, môže sa v ňom vytvoriť pôda na počúvanie, ktoré predchádza duchovnému prijímaniu.
Pamätajme však na to, že umožniť človeku slobodne sa vyjadriť, musí vyplývať z úprimnej snahy spoznať jeho potreby a nechať sa ním poučiť. Každý sa totiž môže od blížneho poučiť, ak ním nepohrdne; keď sa už nemôže poučiť vždy jeho múdrosťou, tak sa aspoň zušľachtí v schopnosti trpezlivo počúvať, čo neraz vedie k hľadaniu nových ciest upevňovania vzťahu. Nie je to vzácny dar, pre ktorý sa oplatí vytrvať?
Tretia brána
Tretím kľúčom je schopnosť vlastného radostného pôsobenia, povznášajúceho cit človeka k svetlu viery v Spravodlivosť, nádeje a pravej lásky.
Neraz si sťažujeme, že nás dotyčný človek neprijíma, že ignoruje naše cenné rady a skúsenosti, ktoré sme namáhavo nadobúdali neraz celé desaťročia. Čo je príčinou tohto stavu? Najmä to, že pre svoju netrpezlivosť používame kľúč od tretej brány, hoci sme ešte neprešli cez dve predchádzajúce. Čiže chceme dotyčného človeka poúčať, hoci sme ho ešte neprijali takého, aký je a nedali mu šancu prejaviť sa, aby sa v ňom až následne vytvoril priestor pre prijímanie.
Toto sú kľúče od troch brán k ľudskej duši, ktoré mnohí z nás stratili a musia ich dnes namáhavo hľadať, ak nechcú ostať v prítomnosti svojich blízkych duševne osamotení. Stále pamätajme, že aj keď sa brány, ktorými musíme prejsť, nachádzajú v duši nášho blížneho, kľúče musíme hľadať vždy len v sebe. Nikde inde ich totiž nenájdeme, pretože my sami sme si ich tam kedysi starostlivo uložili.
T. Lajmon
2024 ©