To bolo rečí o komunistickej totalite! To bolo rečí, ako v takzvanom „totáči“ žili ľudia v neslobode a trpeli, ak mali iný názor ako ten oficiálny. To bolo rečí o komunistickom šikanovaní, keď sa ľudia museli nasilu zúčastňovať rôznych aktivít, ktoré sa im priečili. Napríklad rôznych schôdzí, alebo prvomájových sprievodov. To bolo rečí, ako sme si na námestiach počas nežnej revolúcie konečne vybojovali slobodu a zväzkami kľúčov sme odzvonili neľudskej komunistickej totalite. To bolo rečí o železnej opone, ktorá oddeľovala demokratický svet slobody od socialistického sveta neslobody.
To však, čo prežívame a čomu sme vystavení v súčasnosti je návratom starých časov! Totalita, len v trochu inej podobe sa vracia, a my sme nútení prežívať tieto veci opätovne. Opätovne sme nútení prežívať, ako vláda vydiera obyvateľstvo. A jej taktika násilného vydierania nachádza mnoho ochotných prisluhovačov na najrozličnejších vedúcich postoch, ktorí nasilu tlačia svojich zamestnancov a podriadených do niečoho, s čím nesúhlasia. Klamstvo, nátlak, vydieranie a psychický teror sa stávajú realitou a ľudia sú im vystavení takmer na každom kroku. Po slobode, za ktorú sa bojovalo, po slobode, za ktorú ľudia minulých dôb trpeli a neraz dokonca zomierali, po tejto slobode sa v súčasnosti hrubo šliape a neberie sa na ňu vôbec žiaden ohľad.
Vezmime si napríklad princíp plošného testovania. O nejakej dobrovoľnosti nemôže byť ani reči, pretože človek sa síce nemusí zúčastniť, ale keď sa nezúčastní, prichádza sankcia. Bez negatívneho testu nemôže ísť do prírody, nemôže ísť dokonca ani k lekárovi, nemôže ísť do práce, banky, či pošty. Všade inde v Európe, kde bolo celoplošné testovanie, trebárs v Rakúsku, bolo skutočne dobrovoľné, bez akýchkoľvek následných sankcií.
Na Slovensku, na rozdiel od normálnych a civilizovaných štátov, sú však opatrenia proti pandémii preniknuté fašizujúcimi praktikami. Ľudia sú rozdelení na poslušných a neposlušných. Na tých, ktorí poslúchajú rozmary malého diktátora a na tých, ktorí jeho rozmary neposlúchajú.
Poslušní sú odmenení certifikátom a neposlušní sú potrestaní neslobodou. Malý diktátor totiž trpí utkvelou predstavou, že pandémiu nie je možné poraziť nijako inak, len nekonečným celoplošným testovaním. A preto si presadil svoje aj napriek námietkam odbornej lekárskej verejnosti. Tá tvrdí, že plošné testovanie je medicínsky nezmysel. Presne túto slovnú formuláciu som zachytil z verejnoprávneho rozhlasu bezprostredne pred druhým kolom celoplošného testovania.
Hlasy odbornej lekárskej verejnosti, ako i nesúhlasné hlasy koaličných partnerov však nie sú vypočuté a malý diktátor si presadzuje svoje napriek všetkým a všetkému. Ak sa totiž stále testuje, treba stále nakupovať testy. A to prostredníctvo už neslávne známej, malej trnavskej firmy jeho kamaráta.
Existujú však aj iné indície. Indície, že patologické upnutie malého diktátora na celoplošné testovanie má okrem kamarátovho zisku ešte aj iné, skryté pozadie. O tomto pozadí hovorí Doc. JUDr J.Drgonec DrSc, bývalý sudca najvyššieho súdu. Podľa neho je projekt, alebo experiment celoplošného testovania v SR objednávkou, spolufinancovanou Národným ústavom pre výskum zdravia v Spojenom kráľovstve, čo je samozrejme slovenskej verejnosti zamlčované.
Ján Drgonec sa odvoláva na seriózny vedecký medzinárodný časopis. Ten prezentuje svoje články na www.medrxiv.org, kde sú v štúdii spomenutí Krajčí s Jarčuškom ako autority diela. Drgonec zároveň vylučuje, že ide o hoax.
Štúdia hovorí o tom, že na slovenskej populácii s 5,5 miliónmi obyvateľov, sa uskutočňuje výskum. Avšak za daných podmienok a platných zákonov SR, keď je vyžadovaný súhlas s ošetrovacím výkonom a poučenie chorého, bol výskum robený bez dodržania podmienok daných medzinárodným právom, pretože na výskumy v medicíne sú uzavreté medzinárodné dohovory. Bez všetkých týchto náležitostí sa ale na Slovensku deje niečo, čo je v medzinárodnom odbornom časopise vykázané ako výsledok výskumu.
Nech už je to tak, alebo onak, faktom zostáva, že slovenský národ je vydieraný, šikanovaný a sankcionovaný utkvelou predstavou malého diktátora spôsobom, zodpovedajúcim totalite. Nikto tu nechce spochybňovať, že je treba bojovať proti pandémii, ale treba pritom dodržiavať rámec slobodnej, demokratickej spoločnosti. Treba bojovať s koronavírusom, ale nie je možné pri tom kalkulovať s terorizovaním, vydieraním, donucovaním a nátlakom, akému sú denne Slováci vystavení. Takéto niečo nepatrí do demokracie, ale do totality! A to sú veci, ktoré nemožno tolerovať, pretože ide o veci, hodné totalít 20. storočia, a nie Európy 21. storočia.
Toto je hlavný problém! Je ním pošliapanie ústavných práv, slobody a ľudskej dôstojnosti! To všetko je na Slovensku v boji proti pandémii odsúvané bokom až do takej miery, že tu vzniká nová covid totalita!
V správach som zachytil, že v Holandsku boli rozsiahle demonštrácie proti pandemickým opatreniam a demonštranti nakoniec podpálili testovacie centrum. A to sa prosím deje v krajine, kde boj s koronavírusom prebieha za rešpektovania slobody človeka, ako základného prvku demokratickej spoločnosti. Neviem si preto vôbec predstaviť, čo by robili Holanďania, keby boli vystavení takému druhu covid teroru, vydierania a nátlaku, ako sa to deje na Slovensku. Pravdepodobne by v búrlivých demonštráciách okamžite zvrhli takéhoto diktátorského premiéra i celú jeho vládu.
A Slováci majú mlčať? Slováci majú chodiť len ako poslušné ovce na nekonečné testovania, aby uspokojili utkvelú predstavu malého diktátora, a aby sa míňali testy, ktoré obstaráva trnavská firma jeho kamaráta? Alebo aby sa na nich robili kadejaké výskumy, ako na pokusných králikoch? A ak to Slováci odmietajú, sú zo strany malého diktátora a ním vytvoreného štátneho teroru vystavení vydieraniu a šikanovaniu?
A žiaľ, mnohí vedúci pracovníci a riaditelia len akoby na toto čakali! Akoby sa v nich prebudilo čosi temné a robilo im potešenie stať sa predĺženou rukou malého diktátora. Zo svojej pozície moci vynucujú od svojich zamestnancov a podriadených veci, ktoré popierajú ich práva, ako i osobnú slobodu jednotlivca. Spomeniem príklad niektorých riaditeľov škôl, ktorí dali všetkým svojim pedagogickým i nepedagogickým zamestnancom na vyrozumenie, že od nich budú požadovať vakcináciu proti vírusu. Inými slovami povedané, kto sa nedá zaočkovať bude prepustený! Až sem to došlo! Nikoho nezaujíma, že takéto jednanie je protiústavné! Nikoho nezaujíma, že vakcináciu nie je možné od zamestnancov vynucovať, pretože to vôbec nemajú zakotvené v nimi podpísanej pracovnej zmluve.
Nový typ covid diktátorov na všetkých postoch riadenia začína zametať s ľuďmi v úzkoprsom domnení oprávneného boja s pandémiou, a nebezpečné fašizujúce prvky začínajú prenikať celou spoločnosťou. Národ je selektovaný na testovaných a netestovaných, čo je však len predzvesťou ešte hrozivejšej selekcie na očkovaných a neočkovaných. A v spoločnosti vládnucej, dusivej atmosfére nátlaku, obáv a strachu lekári, popierajúc vlastné svedomie, mlčia o mimoriadne intenzívnych nežiaducich účinkoch po druhej dávke vakcíny.
Táto neuveriteľná a neúnosná situácia je dôsledkom siahania ľuďom na ich slobodu rozhodovania a presvedčenia. Je dôsledkom toho, že sa veci robia pod tlakom a nasilu spôsobom, akým sa to nerobí nikdy inde na svete. Nikde inde nie je národ takto primitívne rozdeľovaný, terorizovaný a zastrašovaný.
Otázka znie, ako sa voči tomu brániť? Tu treba zdôrazniť, že existuje veľa ľudí, ktorí s takto hrubo nátlakovo vynucovaným testovaním nesúhlasia, a nesúhlasia ani s budúcim, s najväčšou pravdepodobnosťou tiež násilne vynucovaným očkovaním. Ale zo zaťatými zubami sa tomu podvoľujú, pretože nevidia iné východisko.
Východisko však existuje a spočíva v odvahe! V odvahe postaviť sa voči novej totalite! Ukážme si to na príklade už vyššie spomínaného, učiteľského kolektívu na nejakej škole v počte 30 ľudí. Ak sa nebude chcieť dať zaočkovať jeden človek, riaditeľ ho ľahko vyhodí a nahradí iným, i keď je to protizákonné. Ale zákonná zámienka sa už nejaká nájde. Ak ale očkovanie odmietne šesť, sedem, alebo osem ľudí a budú si za tým stáť, diktátorský riaditeľ si to bude musieť dobre rozmyslieť, pretože náhradu za nich už bude len ťažko hľadať.
A tento príklad platí v absolútne každom pracovnom kolektíve, či už vo veľkom, alebo v malom. Riaditeľ, vedúci, alebo majster veľmi ľahko zamávajú s jedným, s otupujúcim testovaním, alebo s vakcináciou nesúhlasiacim človekom. Viac takýchto ľudí však naopak zamáva s riaditeľom, vedúcim, alebo majstrom. Ľudia sa len musia spamätať a nesmú sa nechať vydierať a nasilu nútiť k niečomu, s čím vnútorne nesúhlasia a čo sa im prieči.
Sloboda človeka a základné demokratické právo na vlastný názor a vlastné presvedčenie predsa nemôžu prichádzať do kolízie s bojom proti pandémii. V boji proti vírusu musia byť hľadané také prostriedky a spôsoby, aké túto slobodu nenarušujú, ale berú na zreteľ, pretože ak sa to nedodržuje, spoločnosť začne nevyhnutne postupne skĺzavať k totalite podobne, ako je tomu v súčasnosti na Slovensku.
PS. Svedectvom toho, že sa pomaly prepadávame do totality, alebo lepšie povedané, že v nej už sme, sú vodné delá, opäť úradujúce v bratislavských uliciach rovnako, ako za čias najtvrdšej komunistickej totality. Ďalším svedectvom je to, že vo väzniciach začínajú záhadným a nevyjasneným spôsobom zomierať väzni podobne, ako tomu bolo v päťdesiatych rokoch minulého storočia za najtvrdších komunistických represálií. A posledné svedectvo o ktorom sa je treba nevyhnutne zmieniť, je tragické mlčanie lekárov o tom, čo z mnohými ich kolegami, lekármi a sestrami, robí druhá dávka vakcíny.
M.Š.
2024 ©